.adresář služeb

26 | 03 | 07

Reakce na článek "O haluškách..."

Z článku "O haluškách a slovenských klubech":

..."Vyvrcholením je projekt městské policie v Nitre. Projekt zvaný Lumiper obnáší spanilé jízdy městských policistů a kurátora pro mládež. Společně vyrážejí dopoledne kontrolovat záškoláky a v noci dělat dechové zkoušky dospívajícím na diskotékách. Ve chvíli, kdy přistihnou dospívajícího pod vlivem alkoholu, jej seberou a dotáhnou k rodičům. Když někoho chytnou, říkají tomu represe, když ne, je to prevence. No, proti gustu žádný dišputát, ale nám tento projekt přišel eticky velmi sporný. Každopádně přednášející policista je milý a vtipný chlapík."...

Vážená pani Zimmermannová a pán Herzog, vážená internetová verejnosť.

Bohužiaľ, nemôžem súhlasiť s vašim veľmi zjednodušeným, a tým pádom aj zavádzajúcim, odborným zhodnotením projektu Lumiper.
Samozrejme, máte právo túto aktivitu odsúdiť po akejkoľvek stránke – etickej, odbornej, metodickej, z pohľadu efektívnosti, potrebnosti, atď. Ani ja netvrdím, že projekt je dokonalý, hlavne čo sa týka realizátorov (hovoril som o tom, že by to mali robiť skôr rodičia, ako policajti a kurátori – hoci, podotýkam, sú to ľudia s dávkou empatie, sociálneho cítenia a s vhodným prístupom blízkym zmýšľaniu mládeže), napokon, na konferencii som sa to snažil vysvetliť v takom rozsahu, ako mi to čas dovoľoval. Som presvedčený, že je lepšie, ak podobnú aktivitu robia aspoň tí policajní preventisti a kurátori, ako nikto. Určite lepšie, ako nerobiť nič, len lamentovať, aká je tá dnešná mládež strašná...!

Takže, dovoľte mi vysvetliť to vaše: „Když někoho chytnou, říkají tomu represe, když ne, je to prevence“ a nahlas pouvažovať nad tým, čo je, podľa vás, „eticky sporné“.

Cieľom aktivity je hľadanie nezvestných alebo ujdených maloletých a mladistvých, zachytenie mládeže pri rôznych druhoch závislostí (cigarety, alkohol, drogy, gambling a pod.) alebo zachytenie mládeže pri záškoláctve a inej protispoločenskej činnosti

vysvetlivka: zachytenie chápte v zmysle akéhosi zistenia, nie klasického „zdrapnutia za golier“

Lumiper je aktivita primárne preventívna, v žiadnom prípade nemá represívny charakter, ako si mnohí myslia. Ak sa nájdu maloletí alebo mladiství v neskorých nočných hodinách v podnikoch, navyše pri cigarete a alkohole (prípadne iných látkach), ak sa v takomto prostredí pohybuje často a vyrastá v ňom, formuje sa v ňom psychicky i fyzicky, naozaj tu reálne hrozí, že dieťa do tohto spôsobu života môže skĺznuť, ani nezbadá ako a kedy a skončí ako človek s nejakou závislosťou. Z pohľadu zdravia, fyzického, psychického a tiež mravného vývinu dieťaťa je už potom v podstate jedno, pri akej závislosti skončí.
Pri rozhovoroch so zachytenou mládežou často počúvame, že: „...mne mama dovolila byť do noci na diskotéke, aj vie, že fajčím, tak čo...?“ V tomto prípade je to jednoznačne chyba alebo nedôslednosť rodičov, ktorí možno zanedbali niektoré aspekty výchovy a to je už práca predovšetkým pre sociálne kurátorky z odboru sociálnych vecí z Úradu práce, ktoré si rodičov predvolajú na výchovný pohovor. Opakujem – na pohovor alebo rozhovor, nie nejakú sankciu!
Na druhej strane máme i tie skúsenosti, že dieťa oklame svojho rodiča nejakou šikovnou výhovorkou, napríklad: „...idem sa učiť ku kamarátke...“ a my ho nájdeme „učiť sa“ o druhej v noci s pohárom vodky a s cigaretou v ústach na diskotéke. Tu už bude zrejme priestor pre samotných rodičov, ktorí si v takýchto prípadoch väčšinou vedia poradiť aj sami a problém vyriešia i bez zásahu rôznych inštitúcií.

ABY VŠAK RODIČIA MOHLI PROBLÉM RIEŠIŤ, MUSIA VEDIEŤ, ŽE PROBLÉM VôBEC EXISTUJE!

Základom je teda to, že rodičov na problém niekto upozorní a práve to je jedna z úloh preventívnej akcie Lumiper. Myslíme si, že takéto informácie sú pre rodiča dôležité a dobrý rodič by mal byť za takéto informácie vďačný. Ak sa rodič bude naivne spoliehať, že jeho dieťa je imúnne voči všetkým nástrahám a nebezpečenstvám postmodernej spoločnosti, na základe niekoľkoročných skúseností mu vieme garantovať, že o koľko je on naivnejší, o toľko je jeho dieťa ohrozenejšie.

Pýtam sa, pani Zimmermannová, je to nemorálne, neetické alebo neslušné?

S deťmi jednáme na rovinu, neklameme ich, nenálepkujeme ich, ani ich nestigmatizujeme, vysvetlíme im všetko a takým spôsobom, aby to pochopili. S niektorými sa potom s úsmevom zdravíme na ulici, na sídlisku, kde bývam alebo v škole, rozprávame sa o všetkom možnom. Hoci boli možno niektorí najprv nahnevaní, že sme zavolali rodičov keď boli opití, ale keď boli triezvi, mnohí z nich si uvedomili, že sme im vlastne pomohli, hlavne sa im páčilo, ako sme sa my za nich u rodičov prihovárali za miernu a rozumnú reakciu.
Ešte jedna dôležitá skutočnosť – nie každý, koho vidíme fajčiť alebo užiť alkohol (v malom množstve), musí automaticky skončiť v „policajnom zápisníku“! S mnohými sa vieme porozprávať rovno na mieste, vieme posúdiť, či takýto rozhovor mal nejaký účinok, vieme sa dohodnúť na ďalšom stretnutí a neformálnom rozhovore bez toho nepríjemného predvolania rodičov. Určite viete, že každý prípad je silne individuálny a v tomto zmysle tak postupujeme aj my.
Na vyššie položenú otázku si odpoviem sám – som presvedčený, že ani toto nie je neetické.

Aj reakcie rodičov bývajú rôzne. Vy, čo ste v strednom veku a máte vlastné deti v puberte, predstavte si situáciu, že sladko spíte (alebo pozeráte televízor) a o 00.30 vám zazvoní telefón, pri telefóne policajt a „...nech sa páči, pán rodič, príďte si pre svoje dieťa tam a tam...“ Ako by ste reagovali vy? Niektorí rodičia nám poďakujú, aj sa ospravedlnia, a okamžite, ako zákonní zástupcovia, si prídu pre svoje dieťa na určené miesto. Niektorí neprejavia žiadny záujem a niektorí nám dokonca takmer vynadajú. Aj takéto reakcie rodičov sú veľavravné a podnetné práve pre sociálne kurátorky na ďalšie riešenie.

Pýtam sa do tretice, pani Zimmermannová - je to neetické, nemorálne?

Na záver chcem povedať len to, že ak sa touto aktivitou pomohlo čo len jednému dieťaťu, ak sa za tie roky zachránila čo len jedna detská dušička, môžem vyhlásiť, že projekt Lumiper nebol zbytočný. Ak by nám však chcel niekto vyhodiť na oči, že načo platiť toľko ľudí za jedno zachránené dieťa, poviem každému: „...milý rodič, predstavte si, že to jedno zachránené dieťa je práve to Vaše!“

A nech mi teraz niekto povie, že niečo bolo zbytočné alebo eticky sporné...

prajem príjemný deň

Miroslav Duchoň, preventista Mestskej polície v Nitre